Späť na Sto rokov od Veľkej vojny →
30.6.1914
Slovenské noviny v pondelky nevycházdali, keďže v nedeľu sa nepracovalo. V utorok 30. 6. 1914 vyšli so špecialnou titulnou stranou s čiernym lemom oznamujúc, že následník trónu so svojou manželkou boli zavraždení. Všetky strany v novinách sa venujú len tejto udalosti. Teda okrem poslednej, lebo inzercia sa obísť nedá.
Dedič trónu Franc Ferdinand a jeho manželka kňažna Žofia Hohenberg zavraždení
Strašný, srdce a ducha zdrcujúci chýr rozletel sa včera, v nedeľu popoludní celým svetom. V Sarajeve zdivelá náruživosť, pekelná fantásia chorobného modzgu spáchala vražedlný útok, ktorý vyhasil život dediča trónu arcikniežaťa Franca Ferdinanda a jeho manželky kňažny Žofie Hohenberg. Omráčení hrúzou ohavnosti, so zmeravenou dušou stojíme pred krvavou tragédiou, hľadáme príčiny pekelného útoku a vývin budúcnosti. Toto je už druhý pád, čo neúprosný osud krvavou rukou siahol po živote nášho dediča trónu. A na tróne sediaci starec, ktorý prežil dlhý rad tragédií, teraz zase pretrpí to bôľné duševné otrasenie, ktoré tú najúprimnejšiu sústrasť budí po celej monarchii, po celom vzdelanom svete.
Príčiny ohavnej vraždy ľahko sa dajú objaviť. Útok spáchali mladíci nezralého rozumu, a znajúc víry divokosti, zaslepenosti, ktoré hýbajú Balkánom ako ohnivou hlavňou, strašný zločin je osudným následkom politických agitácií a politických hesiel. Strašná, takmer nemožná je myšlienka, že nezralé chlapčiská vo svojej politickej otrávenosti krvavou rukou siahajú do osudu národov a panovníckych dynastií.
Uhorský národ so zarmúteným srdcom pohliada na dve obete vražedlnej šialenosti. Na dediča trónu, ktorý v plnej sile svojho mužského veku, v plnení svojej povinnosti padol rukou vraha. Jeho pamiatku, zveční história ako mužský a rytiersky smýšľajúceho dediča trónu vysokej vzdelanosti. A zaznačí o ňom, že bol človek hlboko a vrele cítiaci, ktorý v srdci nosil osud národov a ktorý hlas srdca pozdvihol aj nad dvorne tradície a regule. A tá, ktorá bola korunou jeho ducha, za ktorú bol hotový i ku týmto veľkým rozhodnutiam, spolu s ním, takrečeno v jednom okamihu, v poslednom objatí vypustila svojho, ducha. Ktorí spolu vstúpili do blaha života časného, spolu prekročili hranicu života večného. A zaslzený zrak od dvoch obetí obracia sa ku trom sirotám, ktoré stihol najväčší, näjbôľnejší úder: razom utratily milovaného otca a milovanú matku.
Niet ľudsky cítiaceho srdca, v ktorom by po tom najväčšom pohoršení, ktoré vzbudil šialený útok, neroznietily sa city tej najhlbšej sústrasti. Všetko, čo z tejto strašnej tragédie patri medzi politické skúsenosti a pred prisluhovanie spravedlnosti, ustupuje, do pozadia pred citami tej hlbokej sústrasti, pred citami tej srdečnej ľútosti, s ktorou sa uhorský národ obracia ku pomazanému svojmu kráľovi, oplakávajúcemu svojho synovca, v ktorom i utratil svojho nástupca a ku panovníckym sirotám, ktoré utratili svojich rodičov.
Prvý útok
Včera, v nedeľu okolo 1. hod. popoludní ohromujúci chýr rozniesol sa po hlavnom meste. Zo Sarajeva, kam bol dedič trónu aj so svojou manželkou kňažnou Žofiou Hohenberg prostriedkom minulého týždňa odcestoval na manévre, prišiel telegrafický chýr, že na dediča trónu a jeho manželku spáchali vražedlný útok. Z prvu nikto nechcel veril strašnému chýru a hrúza opanovala duše len keď v zápätí prišly strašné zdrcujúce zprávy, ktoré ohavný žločin podrobnejšie oznamovaly. Ked sa dedič trónu arciknieža Franc Ferdinand so svojou manželkou Žofiou Hohenberg v nedeľu predpoludním o 10.hodine v Sarajeve z Konaku, kde bol ubytovaný, na automobile viezol na mestský dom, kde ku ich pocte usporiadali slávnosť, do automobila hodili bombu, ktorú však násedník trónu odrazil rukou. Bomba vybúšila vtedy, keď automobil arcikniežaťa už prebehol a gróf Boos-Waldeck a podplukovník Merizzi, krídelný pobočnik zemského náčelníka, ktorí sa viezli na druhom automobile, boli ľahšie ranení. Z obecenstva, ktorého na uliciach vedúcich ku mestskému domu stály nepriehľadné rady, viac osôb bolo ťažšie-ľahšie ranené.
Útočníka, kníhtlačiarskeho sadzača Cambrinoviča z Trebinji naskutku zatkli. Následník trónu po vybúšení bomby dal zastavil svoj automobil a keď zvedel, čo sa stalo, ďalej sa viezol na mestský dom, kde ho čakali mestskí radcovia s mešťanostom na čele. Mešťanosta práve chcel započať vítanku, ale dedič trónu takto riekol tvrdým hlasom: — Pán mešťanosta! Človek príde do Sarajeva na návštevu a tu ho privítajú bombou. Po krátkej prestávke doložil: — Teraz môžte začať svoju reč Mešťanosta rečou privítal dediča trónu, načo mu dedič trónu odpovedal.
Druhý útok
Po obzrení si mestského domu, čo trvalo asi za štvrť hodiny, následník trónu so svojou manželkou znova vysadol na automobil, lebo chcel navštívil raneného podplukovníka Merizziho, ktorého zaviezli do vojenskej nemocnice. Keď automobil arcikniežata došiel na rok Rudolfovej-ulice, zrazu jeden za druhým zarachotily dva výstrely. Prvá guľa vrazila do pravého boku kňažny Žofie Hohenberg a druhá do hrdla dediča trónu. Manželka dediča trónu ztratiac povedomie klesla do lona svojho manželka a o pár okamžení aj arciknieža, ktorému guľa pretrhla na hrdle tepnu, ztratil povedomie. Automobil nato rýchle uháňal ku nemocnici, kde však lekárska pomoc bola už marná, lebo dedič trónu a jeho manželka ešte na automobile zomreli.
Páchateľa druhého útoku, 19 ročného žiaka VIII. gymnaziálnej triedy Gavrilu Principa tiež zatkli.
Útočník a vrah
Sadzať Cambrinovič, ktorý hodil bombu na dediča trónu, keď ho vypočuli, rozpovedal, že má 21 rokov a narodil v Srbsku. Jeho otec má krčmu v Sarajeve. Toho Cambrinoviče v celom meste poznali ako takého, ktorý obchádza prácu a ktorý pred rokami bol členom jednej anarchistickej spoločnosti. Cambrinovič ešte len nedávno pracoval v belehradskej štátnej tlačiarni a len asi pred štyrmi týždňami sa vrátil do Sarajeva, kde ho všeobecne poznali jako prepiateho Srba a viackrát dal výraz svojej sympatie naproti srbskému kráľovi Petrovi. Na otázky, že prečo spáchal svoj strašný skutok, vôbec nedal žiadnej odpovede a vyznal len toľko, že bombu dostal v Belehrade od jednoho anarchistu, ktorého však bližšie nepozná. Bomba bola naplnená kusami olova a klincami a jej složenie podobalo sa zloženiu tých bomb, aké použili r 1904. na Čiernej Hore.
Gavrilo Princíp, ktorý spáchal útok s revolverom a ktorého zástup zbil do krvi, počas vypočúvania povedal s tým najväčším cynismom, že je zaťatým nepriateľom každého imperialismu a poneváč je následník trónu najväčším zastupovateľom imperialismu, preto ho chcel zabil. Princíp pred krátkym časom bol žiakom obchodnej školy a teraz mu minulo 19 rokov. Aj on sa narodil v Srbsku a za dlhý čas sa i tam učil.
V blízkosti miesta útoku našli jednu celú bombu. Myslia si, že túto bombu niekto odhodil, keď videl, že je útok už prevedený. V Sarajeve sa domnievajú, že útok bol vopred pripravený.
Ked Cambrinovičová bomba vybúšila, viacerí ľudia z obecenstva boli poranení. Dľa najnovšej zprávy polícia dosial vie o 20 ranených. Výbuch porúchal aj okolité domy a roztrhal télefonové voditka.
Jeho veličenstvo kráľ
Jeho veličenstvo kráľ, ktorý v sobotu prišiel zo Schonbrunna do Išlu na letovisko, už okolo 12. hod. na poludnie sa dozvedel o smrti následníka trónu a jeho manželky.
Jeho veličenstvo, keď počul strašný chýr, dlho nemohol povedať ani slova. Konečne len toľkoto riekol: — Strašné! Strašné! Mňa naozaj ťažko stíha osud!
Jeho veličenstvo potom vydal rozkaz, aby porobili poriadky k jeho návratu sa do Schonbrunna a dnes, v pondelok ráno o 6. hodine odcestoval z Išlu zpät do Schonbrunna.