Späť na Sto rokov od Veľkej vojny →
28.6.1914
Pri čítaní starých novín sa relativita pravdy, na ktorej zneistenosť sa všemožne ponosujeme, vždy javí ako malicherná. Médiá dnes síce cez svoj filter prepustia máločo v porovnaní s plnosťou života vo svete, informácie v nich si nás nachádzajú rýchlo a podľa dôležitosti aj okamžite. Určite sa napríklad nemôže odohrať takáto situácia – zvedavý čitateľ pri rannej káve číta krátku správu o dôležitom štátnikovi, ktorý sa prechádza po sarajevských kláštoroch a chrámoch. Ten sa však s najväčšou pravdepodobnosťou v rovnakej chvíli rúti zranený po atentáte za svojou poslednou nádejou. V roku 1914 sa podobný časový posun dotkol všetkých čitateľov Slovenských novín, keď v čase úmrtia Františka Ferdinanda d'Este čítali správy o jeho spokojnej návšteve Sarajeva a o atentáte sa dozvedeli až o dva dni neskôr. Dňa 28. júna Slovenské noviny na titulnej strane uverejnili text o konci školského roka a udeľovaní vysvedčení študentom, ktorí podľa rodinného zázemia mali svoje vzdelanie ďalej rozvíjať, alebo začať pracovať. Na ďalších stranách sa zaoberali sufražetkami, ktoré chystali útok na anglického kráľa, rozsiahlym požiarom, ktorý zasiahol štát Massachusettes či novým rekordom vo vetroplavbe.
Na konci školského roku
So školskými zkúškami skončil sa školský rok a nastaly veľké prázdniny, čas odpočinku pre žiakov a učiteľov. V rodinnom kruhu vítajú žiaka s otázkou, že jaké má školské vysvedčenie. A od odpovede závisí, že jaká nálada nastane v rodine. Dobré školské vysvedčenie poteší, zlé školské vysvedčenie zarmúti rodičov. Lebo v školskom vysvedčení obsažený je úsudok školy o usilovnosti, šikovnosti, o napredovaní v učení a o mravnom chovaní sa žiaka. Škola považovaná je všeobecne za prípravovňu pre život. Školské vysvedčenie oznamuje teda rodičom, že jako sá žiak pripravoval pre život behom školského roku, nakoľko sa usiloval zadovážil potrebné známosti, nakoľko sa duševne vyviňoval.
Potešiteľný zjav je, že sa rodičia o školskú prácu vždy viac zaujímajú. Toto pozorovať hlavne koncom školského roka, keď prídu na záverečné zkúšky, aby na vlastné uši počuli odpovede žiakov. Rodičia vždy viac prichádzajú ku tomu presvedčeniu, že malého žiaka priprávil treba pre život obohatením jeho mysle užitočnými a potrebnými známosťami. Lebo veru život vždy viac žiada od človeka a záujmom človeka je, aby týmto životným požiadavkám čim lepšie vedel zodpovedať. Múdre a obozretne jedná teda rodič, ked sa o školskú prácu svojho dieťaťa zaujíma.
Na konci školského roku vzrastú starosti rodičov, keď im treba rozhodnúť, že jakú životnú dráhu má diela voliť. V mnohom ohľade rozhoduje i tu školské vysvedčenie. Ale rozhoduje aj hmotný stav rodiny a iné okolnosti. Mnohokrát žiak donesie výtečné vysvedčenie, priatelia a dobrí známi prisviedčajú: „škoda by ho bolo neposlal ďalej do vyšších škôl." Ale chudobná rodina nemá ku tomu dosť hmotných prostriedkov. Tu i tam nájde sa dobrodinca, ktorý výtečného žiaka podporí, vykoná mu jedno-druhé, ale takéto pády sú nie časté. Žiak si musí volil takú dráhu, aby čim škôr mohol prísť ku chlebu. Pri voľbe životnej dráhy prídu do ohľadu mnohé okolnosti. V prvom rade duševné schopnosti a telesné sily dieťata; potom jeho zvláštna vôľa ku daktorému zamestnaniu; potom hmotný stav rodiny nakoľko syna za isté roky musí vydržať, alebo aspoň podporovať. Voľba životnej dráhy neni teda taká ľahká, jako by si to voľakto myslel. Jo to veľmi vážny krok, ktorý dobre treba rozvážiť, veď sa jedná o budúcnosť dieťaťa.
V Uhorsku sa dnes pomery tak majú, že sa žiactvo valným počtom hrnie na tak zvané učené dráhy, bárs sú tieto už teraz preplnené. Praktické dráhy našinci jakosi zanedbávajú, bárs tieto väčšiu budúcnosť sľubujú. Tohoto následkom je, že na praktických dráhach vidíme u nás množstvo cudzincov. V obchodných kanceláriách, pri rozličných priemyselných podnikoch nájdeš nepominie málo našincov, prevažnú väčšina tvoria cudzinci. Tieto neprajné pomery môžu sa len tak zmeniť, jestli aj rodičia budú praktickejšie rozmýšľať a v takomto smýšľaní dieťa vychovávať. Lebo je pravda, že sa u niektorých tak zvaných "ženiálnych" delí zvláštna zaujalosť ku istému druhu práce, zvláštna schopnosť už sama od seba vyvinie, ale toto sú veľmi zriedkavé pády. Výchovou možno v dieťati vzbudiť a utužiť vôľu a chuť istému zamestnaiu.
Na konci školského roku, keď žiak so školským vysvedčením v ruke zavita do rodinného kruhu, majú rodičia novú príležitosť rozmýšľať nad budúčnósťou svojho dieťaťa. Pokračovať musia veľmi obozretne a opatrne, aby založili svojmu dieťaťu pevný základ budúcnosti.
Reforma administrácie
Spojený administratívny a finančný výbor snemovne vyslancov v piatok pokračoval v podrobnom pojednávaní tretieho návrhu zákona o zoštátnení administrácie, znejúceho „o administrovaní stolíc" a po dlhšej debatte vybavila aj ostatné paragrafy.
Živá debata viedla sa o novej ustanovizni, o okresných výboroch, ktorú vo všeobecnosti všetcia rečníci schválili, len ohľadom podrobnosti predostreli opravy, na jednu časť ktorých vláda privolila. Dôležitá debata rozpriadla sa dalej o tej otázke, že občania nemaďarského jázyka zá jakých okolnosti môžu pred administratívnymi vrchnosťami používať svoju materinskú reč?
Ministrský predseda gróf Štefan Tisza znova rozvinul svoje známe stanovisko, že pre jednoduchého človeka, ktorý štátnu reč ozaj nevie, treba umižniť, aby svoju ponosu, prosbu v materinskej reši mohol predniesť. Váhu treba ale klásť na to, aby patričný ozaj sám napísal svoju prosbu. Neslobodno umožniť, aby prosbu písal taký človek, ktorý z povolania pokračuje v mene svojej stránky a ktorý - ako ku príkladu pravotár - vie aj štátnu reč. Toto by bolo národnostnou demonštráciou a túto treba vytvoriť. Vrchnosť vždy môže poznať po prosbe, kto ju písal, či jednoduchý dedinský človek alebo vzdelaný, teda aj maďarsky znajúci človek. Ministerský predseda prízvukoval, že medzi vážnymi mužmi nikdy sa nevyskytujú protivné náhľady v tom ohľade, že nielen vzhľadom na záujmy nemaďarských štátnych občanov, lež v prvom rade aj vzhľadom ha záujmy uhorského národného štátu treba vyžadovať od úradníkov, aby poznali reč toho ľudu, v kruhu ktorého účinkujú. Z tohoto ohľadu známe nariadenie bývalého ministra vnútra grófa Júliusa Andrássýho bolo veľmi správne, iba je to škoda, že požiadavka, aby úradník znal reč ľudu, ostala ešte len na papieri. Tomuto treba odpomôcť fakultatívnym vynaučovaním národnostných rečí.
Albert Berzeviczy navrhol, aby bolo vyrieknuté, že ten úradník, ktorý nerozumie reči ľudu, prípadne mohol použiť tlumočníka. Ministerský predseda a spojený výbor návrh prijal. Potom výbory vybavily aj ostatné paragrafy, načo návrh zákona "o administrovaní stolíc" bol i v podrobnosťach prijatý.
Únia Srbska a Čiernej Hory?
Na Balkáne jedno prekvapenie naselduje za druhým. Sotva uplynie dňa, ktorý by z jedného alebo druhého balkánskeho hlavného mesta nepriniesol menšiu-väčšiu sensáciu. Len tieto dni sme oznámili, že srbský kráľ PEter na čas striasom sa starostí panovania a za regenta vymenoval svojho druhorodeného syna dediča trónu a teraz prišly chýry o novšej sensácií: o únií Srvska a Čiernej Hory. Mimovoňe sa vyskytne myšlienka, či medzi dvoma udalsťami, medzi utiahnutím sa kráľa Petra a medzi spojením dvoch srbských kráľovstiev neni súvisu?
Záhrebský časopis "Srbobran" údajne z bezpodmienečne hodnoverného belehradského prameňa oznamuje, že únia Srbska a Čiernej Hory je už dokončenou vecou. Dve dynastie a dve vlády sa už definitívne dohodly o únií, aj smluvu napísaly ale predbežne držia ju v tajnosti.
V smysle smluvy Srbsko a Čierna Hora budú mat spoločné vojsko, spoločnú diplomaciu, spoločné financie, spoločné clo a spoločnú poštu. Všetcia spoloční ministri budú sídliť Belehrade a vymenujú ich spoločným dohodnutím srbského a čiernohorského kráľa.
Srbské časopisy sa už od dávna zaoberajú s myšlienkou únie Srbska a Čiernej Hory a takmer všetky usilujú sa dokázať, že dve srbské dynastie na Balkáne sú zbytočné. Netreba ani pripomenúť, že z bulharských príslušných kruhov chýry o unii Srbska a Čiernej Hory vyhlasujú za fantastické. Toto ale nevytvára, že je predsa volačo vo veci.
Chýrnik
Budúoe číslo „Slovenských Novín" pre sviatok sv. Petra a Pavla vyjde v utorok popoludní v riadnom čase.
Kráľ v Išli
Z Išlu oznamujú: Zastupiteľský sbor mesta uzavrel, že svojej veľkej radosti, ktorú cíti nad vyliečením jeho veličenstva, dá výraz tým, že jeho veličenstvo kráľa dnes, v sobotu, keď príde do Išla, na ulici privíta so žiakmi. Od železničného nádražia až po villu jeho veličenstva 1400 školských dietok bude stáť v radoch a každé dieťa bude držať v ruke kytku. Pozdĺž cesty vedúcej z nádražia ku kráľovskej ville nastavali vysoké stĺpy, na ktorých vejú zástavy. Celé mesto s veľkou radosťou očakáva jeho veličenstvo kráľa.
Dedič trónu v Bosne
Zo Sarajeva oznamujú: Následník trónu arciknieža Frac Ferdinand v ---- ---- -- --- vlaku odcestoval z kúpeľov Ilidže na miesto manévrov. Na stanici Ivan sosadol s vlaku a odiaľ na koni pokračoval v svojej ceste. Veľké manévre 15. a 16. vojenského sboru odbývajú sa na okolí Jarčina. — Manželka dediča trónu v piatok predpoludním z Ilidže zaviezla sa do Sarajova, kde navštívila stolný chrám a kláštory. Všade ju okázalé vítali. Popoludní o 2. hodine vrátila sa do Ilidže, kam onedlho prišiel aj dedič trónu. Večer násleník trónu so svojou manželkou prechádzal sa v parku kúpeľov.
Poincaré na severe
Predseda francúskej republiky Poincoré — ako z Paríža sdeľujú — na spiatočnej ceste s Ruska navštívi švédskeho kráľa Gustáva v tullgarnskom kaštieli, ale do Stockholmu nepôjde. Poincaré z Tullgarnu odcestuje do Kopenhagy a odtiaľ do Christianie ku kráľovi Hakonovi.
Sutražetky proti angliokénm kráľovi
Anglický kráľ Juraj vo štvrtok navštívil derbyhirské a notingshamshirské priemyselné osady a ku jeho privítaniu postavili skvostný šiator. Jednomu tajnému policajtovi napadlo, že jedna mladá ženská s remennou taškou v ruke viackrát obišla šiator a prizerala sa mu. Dotektív priskočil ku ženskej, vytrhol jej tašku z ruky a zaviedol ju na policajnú strážnicu. Slečna Irena Casey, takto totiž volajú patričnú osobu, netajila, že pod kráľov šiator chcela položit výbušnú látku. Policajti v taške našli 4 kusy výbušnej látky, 20 stop dlhý knôt, dva elektrické vačkové lampáše, flašu benzína, kliešte, nožnice a gumové rukavice. Tak sa zdá, že chovanie sa anglických sufražetiek dosiahlo už toho stupňa, po ktorom nasleduje už len šialenosť ruských nihilistov, keď už aj proti kráľovi chcú spáchať vražedlný útok.
Strašný požiar v Amerike
V meste Salem v štáte Massachusetts neďaleko Bostonu vo štvrtok následkom výbuchu vypukol oheň vo veľkej garbiarni firmy Corn-Leacher a takmer celé mesto zhorelo. Pred večerom celá fabrická štvrt mesta stála v plameni, načo celé rady domov zúmyseľne vyhodili do povetria, aby tak prekazili šírenie sa ohňa. Ale sa obrátil vetor a do polnoci vyše 1000 domov a asi 100 fabrických budov ľahlo popolom. Po polnoci oheň z fabrickej štvrti prešľahol na prostriedok mesta a do výšky šľahajúce obrovské plamene na veľa kilometrov osvetlily vidiek okolo mesta. Dosiaľ 50 nebezpečne popálených a poranených ľudí poviťahovali spopod horenísk a zaviezli do nemocnice, ale ich pozdejšie i odtiaľto museli odniesť, lebo aj nemocnica zhorela. Škodu len v samej fabrickej štvrti mesta šacujú na veľa sto millionov.
Rekord vo vetroplavbe
Z Viedne oznamujú, že vo štvrtok, v druhý deň medzinárodných letúňskych závodov v Asperne, nadporučík Bier s jepným cesstovateľom vyletel do výšky 4240 metrov, čím postavili nový svetový rekord.