Späť na Sto rokov od Veľkej vojny →
8.7.1914
Ešte stále sa píše o pohrebe a smrti následníka trónu ale už sa začína stále viac hovoriť o veľkých udalostiach ktoré musia nasledovať. Cituje sa aj nemecká tlač v ktorej sa volá po odplate.
Po pohrabe
Nešťastné obete ohavného sarajevského útoku, spia tichý večný spánok v krypte artstetténského kostola, ale ich tragédia dalej rozčuľuje mysle. Obecenstvo s tou najväčšou zvedavosťou pozerá do budúcností. Každá novšia udalosť, každý chýr časopisov, každé osvedčenie poskytuje podnet ku rôznym kombináciám, jako by každý cítil, že nasledovať musí volačo velavýznamného.
Jeho veličenstvo kráľ odcestuje dnes alebo zajtra do Išlu, kde zamýšľa ztráviť celý letný čas. Predbežne, teda nemožno očakávať významnejšiu udalosť. Pred skončením vyšetrovania nemožno vôbec nič rozhodujúceho očakávať. Že potom čo bude nasledovať, to závisieť bude od výsledku vyšetrovania.
Vyšetrovanie je v plnom prúde a deje sa s potrebnou energiou. Sarajevské vrchnosti zas zatkly dvoch srbských žiakov, jednoho chytili v bosenskej obci Dubici, druhého v Slavonii v meste Ze- nuni. Oba boli na úteku do Belehradu, kde mali byť v bezpečnosti. Oba lapení vyznali, že dostali bomby a revolvery a dostali aj fľaštičku jedu ciankáli; bombami a revolvermi mali útok spáchať a potom sa máli jedom otráviť. Ale neurobili ani jedno, ani druhé, lež po ohavnom zločine dali sa na útek. Teraz sedí v žalári už všetkých šesť srbských žiakov, ktorí slúžili za nástroj ku ohavnému útoku. Vyšetrovaním poverené úradné medzítka citujú na výsluch raz jednoho raz druhého a pokračujú vo vyšetrovaní na základe toho, čo zatknutí vyznali.
Najvážnejšou otázkou je, kto bol podnecovateľom, kto rozdával bomby a revolvery; a kto obsypal zatknutých peniazmi? O tom niet predbežne žiadnej zprávy. Vyšetrovaním poverené úradné medzítka držia výsluchy v tej najväčšej tajnosti.
Verejná mienka tak u nás, jako aj v cudzozemsku tuší v Srbsku pôvodcov ohavného útoku, Srbsko robí zodpovedným za vyhasený živoť dediča trónu a jeho manželky. Podobne píšu aj cudzozemské časopisy. Popredný nemecký časopis „Hamburger Zeitung" píše medzi iným, že je už konečne čas aby monnárchia dala srbskej vláde svoju veľmocenskú vôľu pocítiť. Toto isté hlása verejná mienka tak u nás, jak v Rakúsku. Ale treba vyčkať výsledok vyšetrovania, do tých čias treba byť trpezlivými.
Kým vážné cudzozemské časopisy nám chytajú stranu, oproti nám javia sympatiu, srbská verejná tlač píše o monarchii bezočive vyzývave. Ešte len nezaručené chýry kolovaly o tom, že naša monarchia požiada Srbsko, aby našim úradným medzítkam dovolené bolo pokračovať, vo vyšetrovaní na srbskom území, a jedon srbský časopis už energične žiada, aby srbská vláda žandármi vyhnala úradníkov, ktorých cieľom vyšetrovania pošle naša monarchia do Srbska. V takomto tóne píše srbská tlač, poburujúc stále srbskú verejnú mienku. Niet divu, že u nás vždy, viac vzrastá to presvedčenie, že bezočivosť Srbov ďalej trpeť nemožno.
Rozhorčenosť oproti Srbom javí sa v hlučných demonštráciách, sriadených v rôznych mestách. Novšie boly hlučné demonštrácie v Dalmácii v meste Raguza, potom v Záhrebe, v Lublani, vo Viedni a v mnohých iných mestách, čo je dôkazom, jaká veľká rozhorčenosť panuje oproti Srbom. Vrie to teda všade. A dnes je ešte verejná mienka dosť, trpezlivá, čaká výsledok vyšetrovania. Čo bude potom, jesli sa dokáže, že je to všetko pravda, čo sme v súvise s ohavným útokom tušili? Potom verejnú mienku nebude možno utíšiť, potom verejná mienka žiadať búde úplné zadosťučinenie.