Späť na Sto rokov od Veľkej vojny →
7.7.1914
Utorkové noviny 7. júla uverejnili list cisára Františka Jozefa ktorý písal ministerskému predsedovi Štefanovi Tiszovi.
Kráľovský ohlas
Neočakávaná smrť nebohého dediča trónu arcikniežať Franca Ferdinanda a jeho manželky vyvolala bôľné city v širokých vrtsvách obyvateľstva rakúsko-uhorskej monarchie. A od prvého okamihu s hlbokou a úprimnou sústrasťou myslel každý na milovaného nášho staručkého kráľa, ktorého stihol nový ťažký úder neprajného osudu. Táto hlboká, úprimná sústrasť bola hojivým balsamom na boľavé srdce jeho veličenstva, jako to dokazuje najvyšší rukopis, ktorý kráľ hned po pohrabe poslal ministerskému predsedovi grófovi Štefanovi Tiszovi a ktorý úradný časopis včera uverejnil.
Najvyšší, rukopis zneje nasledovne:
Milý gróf Tisza !
Hlboko zronený stojím pod dojmom toho zločinu, ktorý uprostred účinkovania venovaného vážnemu plneniu povinnosti vyrval z kruhu živých vrele milovaného môjho synovca a jeho manželku, ktorá v hodine nebezpečia pri ňom verne vytrvala a týmto najboľastnejší žiaľ uvalil na Mňa a na Môj Dom.
V tomto horkom bôle nájsť môžem útechu len v nepočetných dôkazoch vrelej prítulnosti a úprimného súcitu, ktorý sa práve v minulých dňoch v každom kruhu obyvateľstva javil oproti Mne.
Hriešna ruka pozbavila Mňa milovaného Môjho pokrevného a verného Môjho spolupracovníka, pozbavila na ochranu utisknuté, mladistvé dietky všetkého, čo im na tejto zemi drahé bolo a nevysloviteľnou bolasťou naplnila ich nevinné srdce.
Ale šialenosť malej skupiny zavedených neni vstave otriasť tie sväté sväzky, ktoré Ma s mojimi národami spájajú a nemôže pokaliť city vernej lásky, ktoré sa na všetkých stranách moharchie takým dojímavým spôsobom javily oproti Mne a oproti prastarému panovníckemu Domu.
Od polsiedma desaťročia sdieľal som s mojimi národami žiaľ a radosť aj v najťažších hodinách preniknutý som bol vždy povedomím Mojej vznešenej povinnosti a Mojej zodpovednosti za osud millionov, za ktorých zodpovedný som Všemohúcemu.
Novšie boľastné navštívenie, ktoré z nevyzpytateľnej vôle Božej stihlo Mňa a Mojich, upevňuje ma ešte v tom pevnom predsavzatí, aby som do posledného Môjho okamihu výtrval na ceste, ktorá pre Moje národy prospešnou sa dokázala. A keď voľakedy záloh ich lásky, čo najvzácnejšie dedictvo budem môcť zanechať Môjmu následníkovi, toto bude najkrajšou odmenou Mojej otcovskej starosti.
Poverujem Vás, aby ste vyslovili hlboko precítenú vďaku všetkým, ktorí v žiaľuplných dňoch so zkúsenou vernosťou a oddanosťou shromaždili sa okolo Môjho trónu.
Dané vo Viedni é. júla r. 1914.
Franc, Jozef vl. r.
Gróf Štefan Tisza vl. r.
Hlboko dojatí čítame tento, najvyšší rukopis, z ktorého vycítiť ťažký bôľ raneného srdca, kresťanské oddanie sa do vôle Božej a nezlomnú vernosť a oddanosť -------- patriacich pod panovnícku berlu jeho veličenstva kráľa Franca Jozefa. Tieto city budia živú ozvenu v srdci millionov, ktoré ukrutná udalosť hlboko zronila, ktoré v plnej miere precítily ťažký úder neprajného osudu. Ten úprimný hlas tie vrelé city, ktoré sa ozývajú z najvyššieho rukopisu, ešte viac utužia, upevnia lásku a oddanosť národa uhorského ku panovníckemu domu a zveľadia hlbokú úctu, ktorou sa oproti milovanému nášmu kráľovi chováme. Takto písať vstave je len panovník, ktorého srdce za svojich verných poddaných bije, ktorý všetky svoje duševné a telesné sily používa, aby svojmu ľudu čím lepšiu budúcnosť zabezpečil. Vrelá vďaka za to milovanému nášmu kráľovi.
Krom horeuvedenčho najvyššieho rukopisu vydal jeho veličenstvo Rozkaz armáde a flotte, ktorý zneje nasledovne: Jeho cisárska a kráľovská Výsosť, generál jazdy a admirál arciknieža Franc Ferdinand, generálny inšpektor celej zbrannej moci padol v obeť opovrženia hodnému útoku. V hlboko precítenom smútku oplakávam spolu s celou Mojou zbrannou mocou zvečnelého, ktorý ešte aj svojím posledným účinkovaním plnil svoju obľúbenú vojenskú povinnosť. Svoj posledný rozkaz upravil na tie statné Čaty, ktoré v Bosne a Hercegovine vernou oddanosťou a radosťou o to sa usilujú, aby dosiahly najvyšší stupeň dokonalosti.
Vznešené pochopovanie zvečnelého ohľadom jeho povinností stálo v harmónii s tým vysokým postavením, ktoré som mu vykázal v Mojej zbrannej moci na suchu a na mori. Vytrhnutý bol z nášho kruhu na vrchole jeho tvorivej činnosti. S bolesťou sa kloníme pred nevyzpytateľnou vôľou Všemohúcého, ktorý odo Mňa, od -------- a od vlasti vyžadoval nesmiernu obeť.
Napriek tomu nevzdávam sa nádeje v prajnú budúcnosť v tom pevnom presvedčení, že vo všetkých tých navštíveniach, ktoré sa nám môžu ujsť za podiel, monarchia najde istú podporu v smrť opovržujúcej a nepoklátiteľnou oddanosťou účinkujúcej rakúsko-uhorskej zbrannej moci.
Dané vo Viedni, dňa 4. júla r. 1914.
Franc Jozef, vl. r.