Späť na Sto rokov od Veľkej vojny →
3.7.1914
Ako reagovali Srbi na udalosti? Eše ani neskončilo vyšetrovanie a vláda Srbská vláda sa už začala "umývať". Pokračuje "besednica" - fejtón o hladujúcom farárovi, ktorý začal vychádzať ešte pred atentátom. Nedá sa nič robiť, ľudia to čítať chcú.
Srbsko sa umýva
Už v prvom okamihu, keď sa rozletel svetom strašný chýr o hrúzyplnej tragedii v Sarajeve, všeobecná pozornosť obrátila' sa na Belehrad. Srbské hlavné mesto od desaťročí je hniezdom, v ktorom sa plodia zárodky revolučných hnutí, attentátov a vrážd, ktoré svojimi hrúzami otriasajú mysle celého vzdelaného sveta. História niekoľko posledných desaťročí tejto krajinky divokých mravov zaznačuje celý rad sprisahaní a útokov, ktoré boly vždy namerené proti panovníckym osobám. Výnimkou bolo, keď daktorý panovník srbský zomreli prirodzenou smrťou. Panovnícku rodinu Obrenovičovcov zavraždením kráľa Alexandra, a jeho manželky Šrbi vykorenili. Celý vzdelaný svet sa zhrozil nad ohavnou vraždou, ale odsúdenie ohavného zločinu nemalo žiadneho účinku na tie srbské kruhy, v ktorých sa plány útokov a vrážd kovajú.
Nite ohavného útoku v Sarajeve vedú tiež do týchto belehradských kruhov. Srbi, opojení z Ruska rozširovaným panslavismom nevedia sa spratať do svojej kože. Od annexie Bosny a Hercegoviny pechoria sa ustavične a s lacným víťazstvom v balkánskej vojne vstúpila im krv do hlavy. Len nedávno, z príležitosti poslednej srbskej vládnej krísy poukázali sme na to, že už ani starý intrigán Pasič nevie si dať rady s vojenskou stranou, ktorá má svoje hniezdo v belehradskej Ofiicierskej zadruge. Tu vyvodia tí, dôstojníci srbskej armády, ktorí si zvečnili meno v strašnú júnovú noc roku 1903 a kráľ Peter, ktorý sadol na krvou zmáčaný trón, voči kráľovrahom nemá takrečeno žiadnej moci.
Prísne a opatrné vyšetrovanie zavedené v sarajevskej tragedii objavilo už dosiaľ mnoho takých dôkazov, o ktorých už v záujme zdaru samého vyšetrovania verejnosti predbežne sa len veľmi málo podáva, ale toľko je už zistené, že zvrhlí útočníci nie v Sarajeve, v Bosne a Hercegovine rozhodli sa ku spáchaniu ohavného zločinu. Verejná mienka rakúsko-uhorskej monarchie s ustrnutím pozoruje výsledky vyšetrovania a tá túžba, aby už raz bol konec urobený tej agitácii z Belehradu, ktorá prekáža pokoj annektovaných krajín, aby už raz bolo rozmetené hniezdo zárodkov attentátov a vrážd, stále dochodí dôraznejšieho výrazu.
Náš zahraničný úrad, samo sebou rozumie sa, predovšetkým vyčká výsledok vyšetrovania zavedeného v sarajevskej tragedii a dľa tohto bude ďalej pokračovať. Charakteristické je ale, že ačkoľvek zahraničný minister gróf Berchtold ešte vôbec nezakročil, lebo vzhľadom na nedokončené vyšetrovanie zakročiť ešte ani nemohol, srbská vláda sa už umýva. Srbská vláda vydala osvedčenie, v ktorom je všetko, čo si len žiadať môžeme. Vyslovuje svoje pohoršenie nad útokom a opovrhnutie voči útočníkom. Čuduje sa, že nemecké, rakúske a i uhorské časopisy ohavný skutok na rozume potrhlých ľudí používajú ku upodozrievaniu Srbska, ktoré v poslednom čase nič nepremeškalo, aby svoj pomer ku našej monarchii lepším a priateľskejším urobilo. Srbskú vláda pokladá si za povinnosť obrátiť celú svoju pozornosť na pletichy podozrivých ľudí a ked sa títo v Srbsku zdržujú, porobiť najprísnejšie poriadky, aby pletichy týchto živlov nakoľko možno prekazila. Srbská vláda urobila všetko, aby pomer Srbska ku Rakúsko-Uhorsku na priateľský základ položila a nič nepremešká, aby duše utíšila a aby hospodársky pomer medzi Srbskom a našou monarchiou nebol pretrhnutý pre také udalosti, za ktoré Srbsko a jeho vládu nemožno urobiť zodpovedným.
Podobných osvedčení celú záplavu spustila srbska vláda vždy, kedykoľvek tušila, že bude s ňou zle, že jej prihára, že sa na ňu prstom ukazuje. A obzvlášť terajší ministersky predseda Pašič je majstrom vo fabrikovaní osvedčení, ktoré len tak prekypujú ochotou a priateľstvom naproti našej monarchii. A teraz tým viac sľubuje urobiť všetko po vôli našej monarchie, lebo Belehrad je prestrašený, že napružené rameno našej monarchie konečne udre. Preto osvedčenie srbskej vlády bude mať váhu len vtedy, keď za slovami budú nasledovať skutky. Keď srbská vláda znemožní, rozpráši tie kruhy, ktoré kujú pekelné plány, ktoré znemožňujú ten dobrý pomer medzi Srbskom a monarchiou, ktorého potrebu hlása srbská vláda. A že kde sú hniezda tých kruhov, to vie najlepšie sama srbská vláda. Tedy neočakávame slová, osvedčenia, z tých už dosť bolo, lež — skutky.