Späť na Sto rokov od Veľkej vojny →
2.7.1914
Druhého júla v roku 1914 vyšli noviny s normálnou titulkou, ba objavilo sa v nich aj pokračovanie fejtónu. Viac ako atentátu sa venovali Srbsku a zahraničnej politike. Objavili sa tam aj krátke správy o príprave pohrebu a testamentu ale aj špeciálnemu zasadaniu parlamentu.
Po útoku
Celý vzdelaný svet s tým najväčším ustrnutím prijal smutné zprávy o krvavom útoku, ktorému v obeť padol dedič trónu Franc Ferdinand a jeho manželka. Hlbokú sústrasť prejavujú národy a svetové časopisy s tým najväčším pohoršením odsudzujúc ohavný skutok útočníkov. Hlboký žiaľ cítia národy, ktoré ku zosnulému najbližšie stály, ktoré na dediča trónu čo na budúceho svojho panovníka pozeraly a od jeho účinkovania mnoho dobrého, mnoho blahonosného očakávaly. Tieto city výraz obdržaly zvlášte na včerajšom zasadnutí uhorského krajinského snemu. Všetky politické strany použily túto smutnú príležitosť, aby popri hlbokej sústrasti dokázaly svoju nezlomnú vernosť a dôveru ku panovníckemu domu. Z rečí, ktoré v uhorskom sneme včera odznely, ozýva sa boľastný žiaľ a v smútočnej nálade, ktorá včera v krajinskom snenie zavládla, zrkadlily sa trapné city celého národa uhorského.
Aj z Belehradu poslali prejav sústrasti a vyslovili svoje pohoršenie nad ohavným útokom. V chvíľach hlbokého žiaľu nemáme na toto inú odpoveď, len že pekne ďakujeme. Ale pri tom myslíme na všetko, čo zlého behom rokov srbskí susedia monarchii vykonali, uvádzame si na myseľ nepriateľské city a osvedčenia srbských vodcovských kruhov a náružive žiadame vypátranie aj tej najmenšej okolnosti, ktorá so sarajevskou tragédiou súvisí.
Horvatov a Turkov, bývajúcich v Sarajeve, opanovala pomstichtivosť, vrhli sa náružive na tamojších Srbov a bez rozmýšľania útočili na nich. Nerobili žiadnej výnimky, každého Srba považovali za vinníka, útočníkov považujú len za , slepý nástroj tej srbskej akcie, ktorá je namierená proti našej monarchii a ktorej nite sbiehajú sa v hlavnom meste Srbska, v Belehrade. Srbské časopisy ustavične podnecujú, rozčuľujú mysle a budia náruživosti. Pod dojmom poburujúcich článkov rodia sa fanatici hotoví ku každému zločinu. A keď zločin bol už spáchaný, srbská verejná mienka umýva si ruky, že za ohavný skutok zlosynov len títo sami môžu byť zodpovední a nikto iný. Srbské smerodajné kruhy sa vyhovárajú, že ony nemôžu byť zodpovedné za poburujúce články srbskej verejnej tlače a pospiechajú vysloviť svoju sústrasť, svoje pohoršenie nad ohavným skutkom srbských zlosynov. Zo Srbska posielajú bomby do Bosny a Hercegoviny a srbský minister vojny má na to len jednu odpoveď, že bomby neboly poslané na jeho nariadenie. V srbských školách stále fanatisujú srbských žiakov a srbský minister výučby ___________ toto nariadením prekaziť.
Srbské smerodajné kruhy potom uvaľujú celú zodpovednosť na fanatikov, ktorých tu i tam pomenujú aj bláznami a za ktorých skutky nikto nechce byť zodpovedný. Nuž či nás môžu vyhlásenia srbských úradných kruhov uspokojiť, či môžeme ďalej trpeť, aby nezodpovedné srbské živly bombami kliesnily cestu srbským politickým snahám, ktoré po balkánskej vojne ešte s väčšou náruživosťou sledujú než predtým. Najnovšie udalosti presvedčily nás, že na Balkáne práca nezodpovedných politikov viac nás zaujíma, než účinkovanie zodpovedných politikov a že s nezodpovednými máme viac čo rátať, než so zodpovednými. Kde také divé pomery panujú, tam nemožno presne pridŕžať sa príkazov civilisácie. Každý vzdelaný štát vie, že je zodpovedný aj za tých svojich poddaných, ktorí pred verejnosťou čo nezodpovední dejstvujú. Ku tomuto náhľadu, ku tomuto presvedčeniu musíme Srbov prinútiť, keď sami nechcú na to prísť.
Sarajevská tragédia
Prípravy ku pohrabu arcikniežata Franca Ferdinanda a jeho manželky sú už porobené. Dve mrtvoly v stredu večer na válečnej lodi „Viribus Unitis“ dovezú do Triestu a odtiaľ vo štvrtok rano na južnej železnici zavezú ich do Viedne, kam prídu večer. Mrtvoly uložia na katafalk v kaplne Hofburgu a v piatok predpoludním pripustia k nim aj obecenstvo. V piatok popoludní o 4. hodine mrtvoly posvätia a v ten istý deň večer o 10. hodine prevezú ich do Amstettenu, kde ich v noci za úplnej tichosti v rodinnej krypte uložia na večný odpočinok. Dedič trónu ešte za živa porobil poriadky, aby ho nepochovali v krypte viedeňskéhó chrámu kapucínov, kde spočívajú všetcia členovia Habsburgskej dynastie, lež v Amstettene a tu aby pochovali aj jeho manželku a deti. Takto sa postaral o to, aby aj po smrti bol spojený so svojou zbožňovanou famíliou. V sobotu predpoludním o 11. hodine bude vo Viedni smútočná omša, na ktorej pravdepodobne aj jeho veličenstvo kráľ bude prítomný. V tom istom čase bude sa aj v Budapešti odbavovať rekviem.
Prevezenie mrtvol
Vychladnutú mrtvolu arcikniežaťa Franca Ferdinanda a jeho manželky v pondelok na osobitom dvornom vlaku zaviezli zo Sarajeva do Metkoviče v Dalmácii, kam dvorný vlak prišiel v utorok rano o 6. hodine. V Metkoviči na každom dome viala čierna zástava. Uličné lampy obtiahli čiernym závojom a v prístave každá loď zástavu na znak smútku spustila na polsťažňa. Na stanici krem čestnej stotiny mostarskej posádky ustanovil sa aj jeden oddiel mužstva válečného námorníctva. Tam boli ďalej miestodržiteľ gróf Attems, zastupitelia vrchností, vojenskí dôstojníci, kňazia každého vierovyznania a celé obyvateľstvo Metkoviče.
Rakvy matrózi válečného námorníictva složili so železničného vozňa. Rakvy metkovičské katolícke kňazstvo za hlaholu zvonov posvätilo, potom rakvy v sprievode čestnej stotiny a za rachotu bubnov zaniesli na válečnú jachtu „Dalmát“. Rakev dediča trónu zastreli válečnou zástavou. Na rakvy poslali mnoho utešených vencov. Keď sa loď pohla, čestná stotina vystrelila. Pred loďou „Dalmát“, na ktorú vysadol i miestodržiteľ gróf Attems, plávala jedna torpédová loď.
Pozdĺž brehov rieky Narenty každá obec bola ozdobená čiernymi zástavami a celé obyvateľstvo stálo na brehoch rieky na čele s obecním zastupiteľským sborom. Mužskí a .ženské držali v ruke horiace sviece. Keď loď prišla blízo k nim, radom si pokľakali a kňazstvo za hlaholu zvonov žehnalo smútočný pochod. Keď loď „Dalmát“ vplávala do ústia rieky Narenty, tam kotviaca válečnáloď "ViribusUniitis' 19 výstrelmi z kanónov holdovala mrtvému dedičovi trónu. Na zadnej palube lode zariadili kaplnu a ozdobili ju zástavami. Loď „Dalmát" priplávala ku válečnej lodi "Viribus Unitis,“ načo dve rakvy preložili na palubu válečnej lode. Kňazstvo válečnej lode posvätilo rakvy, načo válečná loď „Viribus Unitis“ odplávala smerom Triestu.
Testament dediča trónu
Z Prahy prišiel do Viedne právny zástupca a dôverník zosnulého dediča trónu Dr Tonder a priniesol so sebou testament dediča trónu. Dr Tonder testament odovzdal prvému hlavnému dvormajstrovi kniežaťu Montenuovovi v prítomnosti hlavného nádvorníka grófa Augusta Zichyho. Knieža Montenuovo hneď vysadol na automobil a zaviezol sa do Schönbrunna, kde testament odovzdal kráľovi. Jeho veličenstvo prečítal testament a odobril jeho ustanovenia. Testament obsahuje známu poslednú vôľu dediča trónu, aby tak jeho, jak aj jeho manželku a dietky pochovali v amslettenskej krypte a krem toho poriadky o majetku.
Aj manželka dediča trónu kňažna Hohenberg zanechala testament, ktorý v prítomnosti členov familie v utorok otvorili. Aj tento testament obsahuje poriadky o majetku.
Dľa zpráv viedeňských časopisov nebohý dedič trónu v svojom testamente všetek svoj nemovitý a movitý privátny majetok zanecháva svojim deťom, svojej manželke zabezpečil len vdovské právo.
Nemecký cisár na pohrabe
Nemecký cisár Vilhelm vo štvrtok večer odcestuje do Viedne, kam príde v piatok predpoludním, aby sa popoludní zúčastnil na posvätení mrtvoly arcikniežaťa Franca Ferdinanda a jeho manželky. Cisár si obzre mrtvoly, načo rakvy zatvoria. Po posvätení mrtvol nemecký cisár hneď odcestuje zpät do Berlína. Na pohrabe v Amstettene ani jeho veličenstvo kráľ, ani členovia kráľovskej rodiny, ani nemecký cisár nebudú prítomní.
Assekurácia dediča trónu
„Prager Tagblatt“ z hodnoverného prameňa oznamuje, že následník trónu arciknieža Franc Ferdinand u jednej hollandskej poisťujúcej spoločnosti svoj život poistil na 30 millionov hollandských zlatých; 1 zlatý=2 koruny. Jeho manželka bola assekurovaná na 15 millionoy hollandských zlatých.
Deti následníka trónu
Pražský časopis „Hlas Národa" opisuje zdrcujúci výjav, ktorý sa odohral, ked v chlumeckom kaštieli trom dietkam dediča trónu povedali, že ostaly siroty. Smutný chýr v nedeľu na poludnie doletel do Chlumetzu, ale deťom nešťastného manželského páru nikto nič nepovedal. Popoludní prišla s rýchlikom1 grófka Henrietta Chotek, mladšia sestra kňažny Hohenberg a dlho trvalo, kým sa vedela utíšiť vidiac deti. Pred večerom shromaždila okolo seba deti a povedala im, že ich otec a matka povážlive onemocneli, ich stav je nebezpečný, aby šli do kaplny a pomodlily za sa svojich rodičov.
Večer o 7. h. vychovávateľ detí dr Stanovsky šetrne oznámil deťom následníka trónu strašnú skutočnosť. Dietky pustily sa do usedavého plaču a nevedeli ich utíšiť. Grófka Henrietta Chotek vidiac žiaľ detí zamdlela. Očitým svedkom zdrcujúceho výjavu bol i gróf Wuthenau, ujec detí, ktorý so svojou manželkou prišiel do kaštieľa a viac hodnostárov a všetcia tešili deti, ktoré horko nariekaly.
Smrť dediča trónu a parlament
Z príležitosti odumretia dediča trónu a jeho manželky tak snemovňa vyslancov jak snemovňa veľmožov vydržiavala v utorok zasadnutie. Tak členovia snemovne vyslancov jak členovia snemovne veľmožov sišli sa temer v plnom počte a galerie boly nabité obecenstvom.
Členovia snemovne vyslancov a aj obecenstvo galerií stojačky vypočulo reč predsedu Pavla B e ö t h y h o, ktorý tichým, dojatým hlasom zmienil sa o tragickej smrti dediča trónu a jeho manželky. Navrhol, aby snem v zápisnici vyslovil svoju sústrasť nad tragediou a poveril predsedníctvo, aby túto sústrasť i pred trónom tlumočilo, ďalej aby sa členovia snemu zúčastnili na pohrabe a konečne aby snem na znak smútku nevydržiaval zasadnutie dotiaľ, kým sa neodbaví pohrab obetí sarajevského útoku.
Za ním minister financií Ján T e le s z k y; poneváč ministerský predseda Tisza bol vo Viedni, čo najstarši člen vlády tlumočil sústrasť vlády. Zatým v mene pracovnej strany gróf Karol K h u e n Héderváry, v mene neodvislej strany gróf Albert A p p o n y i, v mene ústavnej strany gróf Július A n d r á s s y, v mene ľudovej strany gróf Aladár Z i c h y a v mene horvatských vyslancov barón Jozef Rajacsich tlumočil sústrasť. V mene rumunskej národnostnej strany Štefan Pop C s i c s ó, v mene maloroľníckej strany Štefan Szabó a v mene demokratickej strany Vilhelm V á z s o n y i tlumočil sústrasť svojej strany.
Nato snem návrh predsedu jednohlasne prijal. Na zasadnutí snemovne veľmožov podpredseda Béla V a v r i k slovami piety zmienil sa o smútku národa. Veľmoži reč stojačky vypočuli.
Potom knieža-primas kardinál Ján Cs e r u o c h zmienil sa o útoku. Jeho vzletná reč urobila hlboký dojem.
Sústrasť
Dojímavým spôsobom dochodí výrazu sústrasť celého vzdelaného sveta oproti obeťam sarajevskej tragedie, ďalej úcta celého sveta oproti osobe jeho veličenstva kráľa. Zo všetkých strán sveta hromadne prichodia telegrammy sústrasti a zo smútku s najhlbším pohnutím berie svoj podiel národ uhorský. Každá stolica, každé mesto, každá korporácia dáva výraz svojmu ustrnutiu a pohoršeniu nad ohavným útokom, ktorý vyhasil život dediča trónu a jeho manželky. V utorok hlavné a sídelné mesto, najvyšší uhorský súd kúria, budapeštianska kráľovská tabula a budapeštianska bursa prejavily svoju sústrasť nad sarajevskou tragediou..
Denný rozkaz kráľa
Z Viedne oznamujú, že jeho veličenstvo kráľ tieto dni vydá vojenský rozkaz, ktorým čo najvyšši pán zbrannej moci dá výraz smútku a ztrate, ktorá odumretím arcikniežaťa Franca Ferdinanda stihla zbrannú moc monarchie. Vojenský rozkaz vyzdvihne nehynúce zásluhy dediča trónu, ktoré si získal okolo vyvinovania zbrannej moci monarchie. Dľa chýru nateraz v Stockeraue ležiaci 7. ulánsky pluk na rozkaz kráľa na večné časy bude nosiť meno Franca Ferdinanda. Zosnulý dedič trónu v tomto pluku slúžil a vždy prejavoval dojímavú prltulnosť oproti tomuto pluku.
Vyšetrovanie
Vypočúvanie dvoch útočníkov, ako aj ostatných zatknutých ľudí je v prúde. Teraz sa už bezpochybným zdá, že útok bol dielom sprisahania. Vyšetrovanie vypátralo, že na tej ceste, kade mal automobil dediča trónu isť, na 15 miestach boli postavení sprisahanci vystrojení bombami a revolvermi.
Budapeštiansky tajný policajt Kirxler útočnika Cambrinoviča po jeho chytení vypočul. Cambrinovič mu hovoril:
— Chvála Bohu, útok sa zdaril. Teraz už aspoň nie marne pretrpím svoj trest. Kňažnu ľutujem, ale nemôžem za to, že aj ona zomrela. Hlavná vec je, že sa útok vydaril.
Cambrinovič je ešte vždy zaťatý. Oproti tomu druhý útočník Princic je celkom zronený. Ked vyšetrujúci sudca upozornil Cambrinoviča, aby sa úprimne priznal, útočník mu odvetil:
— Neprosím o milosť.
Stopovanie je v prúde a pravdepodobne vypátra nielen to, že ktorí mali účasť v útoku, lež aj to, že kde nasnovali sprisahanie. Popredné srbské osobnosti ohradzujú sa proti predpokladaniu, že by Srbsko bolo vedelo o chystajúcom sa útoku, no netrpí pochybností, že nite sprisahanie vedú do Belehradu.