Späť na Sto rokov od Veľkej vojny →
1.7.1914
Aj noviny v stredu 1. júla vyšli s čiernym lemom. Venovali sa najmä analýze a politickému pozadiu vraždy.
Nad rakvou dediča trónu
Ukrutná udalosť, ktorá sa odohrala v nedeľu predpoludním v Sarajeve, jako ťažký kameň uvalila sa na mysle a city obyvateľstva rakúsko-uhorskej monarchie. Chýry o krvavom útoku vzbudily najprv to najväčšie zdesenie, potom vyvolaly vášne a konečne hlboký žiaľ. Po slávnostnom uvítaní, jakého môže sa účastným stať len muž, ktorý tak vzhľadom na svoje vysoké postavenie, jak vzhľadom na svoje veľké povolanie, ktoré v budúcnosti zaplniť má a človek, ktorý svojím príkladným životom získal si a zabezpečil si všeobecnú úctu; po slávnostných, vrelých pozdravoch, ktorými vodcovské kruhy Bosny a Hercegoviny prijaly zosnulého dediča trónu: vderú sa medzi rady obecenstva zlosynovia, stanú si medzi pokojné, slávnostne naladené obecenstvo s tými najtmavšími, najukrutnejšími úmyslami, naplnení krvižížhivoťou, s vražedlnou zbraňou v ruke, a behom krátkych niekoľko okamihov letia už smutné, hlboký žiaľ spôsobiace zprávy šírym svetom o krvavom vražedlnom útoku.
Myšlienka ukrutného útoku nezrodila sa v duši ohavných vrahov, tento ukrutný plán inde kovali a vrahovia boli len hnusným nástrojom, ktorý nepriatelia našej monarchie použili. Krvavý útok je smutným poučenimi je vážnym upomenutím nielen pre nás, lež pre celú Európu. Celý vzdelaný svet presvedčil sa, že v pobalkánskych krajoch sa pomery ani po vojne nezmenily, že tu ďalej zúria tie najohnivejšie vášne a bezuzdná náruživosť stále ohrozuje všeobecný pokoj, za ktorým bažia všetky vzdelané na ceste pokroku napredujúce národy. Záujmom všetkých vzdelaných národov, všetkých štátov Európy je, aby politické vraždy prestaly byt faktorom v histórii, aby politickí dobrodruhovia nemožnými boli učinení. Všetky vzdelané národy maly by sa spojiť ku jednotnej energičnej akcii, aby znemožnily divé výbuchy, ktoré budia trapné city, šľachetné srdcia žiaľom, hrúzou a oprávneným hnevom naplňujú.
Dnes ešte nie je všetko odhalené. Ešte mnohé veci len tušíme, ale nikto nepochybuje o tom, že krvavý útok spáchaný bol z politických pohnútok, z politických cieľov a že celý ukrutný plán ukovaly tie kruhy, ktoré od ďalšieho času otvorene hlásajú nepriateľské city a nenávist voči našej monarchii.
Povinnosťou, ba aj záujmom Európy je udusiť pustošiaci plameň ktorý na Balkáne raz tu raž tam vyšľahuje. Svojím energičným vystúpením, svojím rozhodným slovom, svojou silou musia europské štáty zakročiť, aby sa neopakovaly udalosti, za ktoré sa vzdelaný svet hanbiť musí. Keď u pobalkánskych našich susedov bezuzdná vášeň a náruživosť, bezhraničná nenávisť utlačila, vyhasila v aj tú poslednú iskru mravného citu: povinnosťou a záujmom vzdelaných národov je zkrotiť túto divú zver všetkými možnými prostriedkami.
S hlbokým žiaľom v srdci stojí národ uhorský nad rakvami, ktoré kryjú studené telo dediča trónu Franca Ferdinanda a jeho manželky. Počujeme horký plač úbohých sirôt, ktoré v tom najblaženejšom rodinnom kruhu požívaly všetko, čo len ten najlepší otec, tá najlepšia matka svojim najmilším poskytnúť môže a tento horký plač ešte viac rozrýva nám srdce. A s úzkosťou pozeráme na hlboko zroneného nášho milovaného kráľa, ktorého ukrutný osud stihol novým ťažkým úderom. V chvíľach ťažkého navštívenia vrúcna modlitba vznáša sa ku Nebesiam, aby Milostivý posilnil a dlhé časy nám udržal jeho veličenstvo nášho milovaného kráľa a úprimná láska a oddanosť národov, pod jeho panovnícku berlu patriacich, nech je hojivým balsamom na jeho krvácajúce srdce.