Tieto slová odzneli 15.4. 2018 na Námestí SNP v rámci zhromaždenia za slušné Slovensko. Na pódiu stáli: Sandra Štasselová, Radana Hvorecká, Verona Michalová a Anna Kratochvílová.
Sandra Ahojte a dobrý deň!
Stojíme tu ako rodičia. My všetci chodievame na protesty, lebo nemáme ako inak vyjadriť hrôzu zo stavu nášho štátu. Stojíme tu hlavne preto, že sme rodičia a máme veľmi silnú motiváciu tu opäť apelovať na vládu, aby sa začala správať slušne.
Volám sa Sandra Štasselová, čakám svoje druhé dieťa a zatiaľ som veľa problémov so štátom nemala čas zažiť. Ešte som si nerobila rozbor vody z vodovodu, či tam nájdem zvyšky z vrakunskej toxickej skládky. Nebývam vedľa národného parku, na ktorého holoruboch by sa podieľali štátne inštitúcie. V nemocnici som zažila zatiaľ len bezproblémový pôrod. Nikdy som nepotrebovala súdy, policajti ma ešte nenaháňali po diaľnici a nestrieľali po našom aute. Ani reštituovať – niekedy chvalabohu, niekedy žiaľbohu, nemám čo.
Som žena, ktorá mala šťastie. Narodila sa do blahobytu, našla si dobrého muža a porodila zdravé dieťa. Som ale tiež občianka, ktorá si nemôže zakrývať oči pred nespravodlivosťou, ktorá sa v tejto krajine deje.
Radana Som mama. Som zdesená, keď vidím žalostné podmienky rodičov a detí so zdravotným a sociálnym znevýhodnením. Stav krajiny vidno aj podľa toho, ako sa správa k najzraniteľnejším občanom. V štúdiu a práci som sa venovala ľuďom s Downovým syndrómom, autizmom, svalovou dystrofiou či schizofréniou. Pričasto som sa stretávala so smutnými príbehmi otcov a matiek, ktorí sa vzdali zamestnania, aby deťom poskytli starostlivosť, ktorú nevedel zabezpečiť štát. Chránených dielní a bývaní zostáva žalostne málo. Štát im nevie vytvoriť adekvátne podmienky. Prečo nie sú mnohé dôležité štátne úrady dodnes bezbarierové a dostupné pre všetkých?!
Na Slovensku sa tisíce detí rodia do zimy, hladu a extrémnej chudoby. Desiatky sú zneužívané a týrané v štátnych zariadeniach. Prosím a vyzývam nás všetkých, zaujímajme sa o tieto témy, aby nebolo neskoro!
Verona Som mama. Pri pôrode som zažila skostnatenosť a dehumanizáciu slovenského zdravotníctva. Denne som konfrontovaná so štátnou škôlkou zviazanou zbytočnými pravidlami. Zažila som, žiaľ, už aj demotivované učiteľky, ktoré rátajú minúty, kým budú môcť konečne ísť domov. A tiež obrovskú priepasť medzi súkromným a štátnym školstvom. Občas mám pocit, že školy deti nevychovávajú k tvorivosti a kritickému mysleniu, ale sú prvým krokom ku konformite.
Týchto posledných sedem týždňov bolo aj pre nás rodičov ťažkých. Museli sme deťom, mnohým prvýkrát, vysvetliť slovo vražda. A potom aj základy parlamentnej demokracie. Chodili sme s nimi na námestia, aby aj v dospelosti chápali, že sa treba ozvať, keď sa deje neprávosť a šíri sa zlo.
Anna Som mama, ktorá miluje svoje dieťa rovnako, ako milovali svoje deti rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Smer a ani súčasná vláda nemôžu byť dôležitejší ako láska k našim deťom. Práve kvôli tejto láske by nám rodičom, malo záležať na politike. Politika ovplyvňuje životy našich detí. Politika má vplyv na kvalitu nemocníc, v ktorých sa naše deti rodia, kvalitu škôl, do ktorých chodia, a teraz už aj bezpečnosť v krajine, v ktorej naše deti žijú. Ak nám záleží na našich deťoch, musí nám záležať na tom, akí ľudia riadia našu krajinu. Musia to byť ľudia, ktorí si ctia pravdu a spravodlivosť. Ľudia, ktorým záleží na dobrom živote našich detí.
Sandra Preto žiadame nového premiéra a vládu Slovenskej republiky, aby urobili to, čo učíme svoje deti. Správali sa slušne. Ak neviete ako, tak odíďte.
To, že vyhráte voľby ani zďaleka neznamená, že môžete všetko.
Tento protest je aj protestom matiek, otcov, rodín a ich detí. Ďakujeme, že sme v tom spolu.
Páni Pellegrini, Drucker, Fico, Gašpar, Kováčik, ale aj pán Richter, pani Tomanová a Lubyová:
Nebojte sa, my nikam neodchádzame.