V sobotu som sa ocitol na masovej zabíjačke medzi Breznom a Tisovcom. Nemohol sa ubrániť pocitu pozorovať ľudí cez prizmu výsledku komunálnych volieb.

Parkovisko bolo plné. Svine boli zabité. Sneh čerstvý. Zima za nechtami. Okrem turistov tam bolo veľa domácich z okolitých dediniek. Hrala tam jedna cigánska a jedna gádžovská kapela. A všetko vyzeralo byť v poriadku. Lenže, chlapík s gumičkou na okuliaroch volil Kotlebu, lebo chcel, aby už niekto spravil s Cigánmi poriadok. Povedal mi to dva metre od nich. Keď hrali plačúcemu nešťastníkovi na želanie. Áno, bol to len jeden človek z mnohých. Štyroch chlapcov v maskáčoch a bomberách, s vyholenými hlavami a omrznutými ušami som sa na názor nepýtal. Len som sa pozeral. Turisti si fotili mobilmi všetko. Mrzli im pri tom prsty. Koštovali klobásy a pečené mäso, tešili sa zo snehu a z rázovitosti pre nich nachystanej. Miestni sa snažili predať čo najviac, alebo aspoň zaujať: mäsom, medovinou, vínom, košíkmi. Pochopiteľne, nemajú to tam dnes ľahké. Práce medzi Tisovcom, Detvou a Breznom veľa nie je. A to je aj ich jediná starosť, zarobiť toľko, aby prežili. A podľa toho aj boli alebo neboli voliť.

Napriek tomu, že to tam vyzeralo idylicky, ľudia sa kamarátia a uživajú si, bolo vo vzduchu cítiť napätie. Ľudia boli priveľmi sústredení na to, čo robia - od hrania na husle, cez krájanie mäsa, či nalievanie alkoholu, až po tancovanie v kroji. Tak, ako sa človek sústredí, keď mu ide o čosi veľmi dôležité. O čo ide ľuďom na Horehroní? Čo ich najviac trápi? Napadla nám tu v Bratislave niekedy pred voľbami tákáto otázka?