Zvonko Lakčević
Varešky pre partizánov
Vychádzajú všakovaké podivuhodné knihy, ale táto je aj medzi podivuhodnými najpodivuhodnejšia.
Čo už sa dá napísať o tom, keď sa spojí 25 najznámejších výtvarníkov, ktorí žijú v našom kraji a nakreslia obrázky k 25 receptom sčítaného, talentovaného a vtipného pisateľa a režiséra Zvonka Lakčevića, Čiernohorca, ktorý prišiel v roku 1991 do Bratislavy a zostal tu. Napísal ju jazykovým bastardom, poslovenčenou čiernohorštinou. Graficky knihu pripravil Boris Meluš. Kniha je výsledkom kamarátstva a dôvery. Hen.
Pred rokom vznikla kniha Uspávanky pre partizánov. Smutné, no vtipné texty s ilustráciami 15 výtvarníkov. Kniha sa rozchytala len tak fiklo. Presne o rok na to sa zjavila kniha Varešky pre partizánov. Nina Gažovičová — výmyselníčka celého tohto počinu sa po úspechu Uspávaniek rozhodla na pôvodný projekt voľne nadviazať: “Zvono rád a výborne varí, preto mi napadlo, že by to mohla byť kniha receptov, kniha o varení. Tým, že pracujem s umením a umelcami, trocha som rozšírila pôvodnú Zvonkovu ekipu. Pre Varešky sme vybrali nových ilustrátorov a čo ma nesmierne potešilo, všetci oslovení s vizualizáciou súhlasili. Už v úvodnej fáze som sa som sa snažila recepty prerozdeliť podľa povahy ich tvorby. Kniha vyšla autorským nákladom v počte 500 kusov, bola to vlastne taká spoločná, kamarátska práca pre potešenie.”
Výtvarníci nie sú všakovakí, ale tu sú najznámejší súčasní. Aha.
Binder, Šille, Teren, Čejka, Danglár, Janečková, Dúbravský, Barczi, Bartošová, Bicek, Bielik, Bubánová, Černušák, Fabian, Gažovič, Klepoch, Knut, Mikyta, Moyzes, Mrvová, Ormandík, Podhorský, Shooty, Sirka, Vrzgula.
Shooty o knihe povedal: “Zvonko je jeden z najvtipnejších a najmúdrejších ľudí a ani neviem, kto tu vie písať tak ako on.”
A čo na to povedal Palo Čejka: “Nie je to len kuchárska kniha, ale aj fajnový literárny tvar. Okrem toho si myslím, že je dôležitá kvôli jazyku. Málokto sa dnes tak zaslúžil o rozvoj slovenčiny, ako Zvonko.”
Recepty sú tiež neobyčajné. Na ukážku vám ponúkame sprievodný text k jednému z nich. Tak je totiž kniha vymyslená. Na jednej strane popis k receptu a recept, a na strane protiľahlej obrázok.
Fazuľa
Ak je nejaké jedlo partizánske, tak je to gusta fazulova polijevka. Jak je hrnec vetši, tak ona vijde lepšje. Ked som bol na vojne, vo velkih kasarňah, na obed bola 3 jedla. Jeden bol pasulj, najpouživanejše meno i on bi bol prvi zjeden. Museli egzistovat tipci, čo rok alebo rok a pol, každi den jedli fazulu na obed. Šťastlivci. Je vela sposobov na jugu, jak se hrat s fazulom: Srbi ked zapekaju, volaju ju prebranac; Macedonci tavče na gravče; v Istriji davaju cestovine i kukuricu; v Slovinsku pridavaju kislu kapustu, volaju to jota… Dole je porekadlo prosto ko pasulj, jednoduhe jak fazula. Toho sa a i ja držim.
Napriek tomu, že sme o tejto knihe zistili veľa, dôkladne sme si ju pozreli a prečítali, nevieme kam ju zaradiť, či medzi tie výtvarné, alebo medzi tie o varení. Dali by sme ju na špeciálne miesto, nejaké podivuhodné, dobre viditeľné.