Táto zbierka je už druhým súborom básnických textov vydaným z autorovej pozostalosti, pričom podoba, v akej táto zbierka vychádza, je bohužiaľ v ešte väčšej miere dielom editora, než ako tomu bolo v prípade zbierky "Úloža" píše v doslove editor Martin Machovec. Z celého doslovu je jasné, že dať dokopy básničky tak slobodného básnika ako bol IMJ, aby boli súce na vydanie, nie je vôbec jednoduché. Básne v tejto zbierke pochádzajú z posledného desaťročia Magorovho života písané na rôznych miestach, ako texty z ciest, tak texty z krčmy Oáza na Smíchove. Ale dôverujme editorovi, ktorému bola táto pátracia práca zverená a pozrime sa na zopár básní zo zbierky.

Mal som to šťastie, že som s Magorom mohol stráviť pár chvíľ. Jednou z nich bolo aj vyprevádzanie na vlak do Košíc, kam cestoval s Petrom Placákom. Snáď práve vtedy vznikla táto báseň.

Kopřiva

Ptal jsem se Placáka
na cestě do Košic
Když míjela nás Ilava:
víš ty vůbec
co je to žihlava?

Odpověděl mi ten degeš:
vieš, to bude asi
cosi
medzi Žilinou a Ilavou

Cestou z Košíc vystúpil v Žiline, čo nemal spraviť. Vlak s jeho vecami pokračoval ďalej a Magor zostal na nočnej stanici. Nad ránom sa ocitol v Bratislave. Tam sme ho našli a strávili s ním dopoludnie v nádražnej krčme. Chceli sme, aby nám čosi napísal. Napísal. A možno si pri tom myslel svoje. Hoc, on vždy vravel, čo si myslí, niekedy slovami, niekedy päsťami.

Když po mně pořád chtějí nějaké psaní
(v non-stopu na Smíchově)

Proč já blb
nezůstal jsem u krumpáče
jak mi dobře bylo
ve Staré Říši
za totáče.

Snáď sa dočkáme i ďalších zbierok. Básní a príbehov po Magorovi ostalo určite veľa a všade.